Aj ja mam svoj maly pribeh
Bola som asi prvacka v skole...To detstvo:)..Ako maly spunt som cela setko co sa len dalo hladkat a maznat sa s tym..Macicku,slonika,hrosika,psika,delfinika..proste vseetko vseetko...Som vsak vdacna ze som dostala maleho psika..s ktorym som si vsak nestihla "povedat" vsetko....
Volala sa Jessika bol to Kokerspaniel..Bola malinkaa na to ako bola stara..Pamatam si jak sme ju viezli z chovnej stanice...Oazj si to pamatam este na starom Daewe a som sedela na zadnom sedadle s malu zlatu gulicku na kolenach..Este nevedela co sa s nou deje...kam ju vezieme no ja som ju hladila a hladila a nedokazala som sa prestat tesit...Bolo to velmi neskoro vecer,preto ako maly 6 rocny spunt som musela hned zalahnut do postele..Hned rano som to musela skontrolovat,ci to co som dostala bola naozaj realne pravda...A bola:)..Kazdy den som sa na nu tesila ako sa budeme blaznit.. ona mna kusala s tymi malimi ihlickami co jej rastly,a ako jej postupom casu vypadavali skovavala som si ich ako talizman do kinderkovej gulicky..Este kedze som bola malinka matka ma cakavala pred branou pretoze na kluce som bola primlada :D..Vosla som do bytu sadla si na taburetku-s ktorej sme pre nasho noveho rodinneho prislusnika spravili budu:) a zavolala svoju malu k sebe:)..V spalni kde som spavala,sme mali o nieco vacsi perinak-je tam doteraz,kam davame periny a vankuse...dno sme vystlali a vzdy ked sme vypraznili tento perinak Jessika tam skocila a trcala jej len hlava a so mnou zaspavala...:) Tomuto perinaku prischol nazov "kukaňa"..,,Jessy do kukane!!" jessy zalahla a po dlhom skumani mna co urobim zaspala..:)No kebyze som mohla spominat na kazdy den ako na takyto..
Bol to uuuuuplne taky isty den ako iny...Sla som zo skoly,matka ako obycajne cakala ale s hlavou do zeme a vreckovkou v ruke..Absolutne ma nenapadalo co sa tak mohlo stat..Nechcela mi to rozpravat dole ale ja stoj co stoj ze povedz...,,Coje??"..ze sa nieco stalo s Jessinou..V tom som sa rozplakala bez toho aby som vedela ci ma kliesta,alebo len jej vypadol dalsi zubok..Ale sice koli tomuto by matka neplakala..Dosla som dnu zacala ju volat..nic..Sadla som si na taburetku a zacala pocuvat co sa vlastne stalo...
Kedze ma matka slabe ruky a nema v nich nedostatocnu silu na udrzanie maleho zvedaveho a vrtkeho psika stalo sa co sa stalo...Vencila ju jak kazdy den.Vedla chodnika ktorym prechadzala so psom bola cesta a na druhej strane maly skolkari...Kedze mala Jassyka vacne zvyknuta na moj detsky hlasok a na tom ako ju volavam k sebe zapocula deti a okamzite zacala utekam smerom k nim s tym ze pocula detsky hlas..Kedze psy sa neobzeraju na lavu a pravu stranu ked idu ces cestu, a matke sa vysmykol s ruk..Prechadzalo auto..Stalo sa co sa stalo...Psa som stratila..Ale clovek by si myslel ze aspon zastavi...ci opyta sa..je vsetko v poriadku??alebo aspon TROSKU tej ludskosti a pomoct na veterinu..NIE..on si to ASI NEVSIMOL ze mu nieco vliezlo pod kolesa...Nevinim s toho mamu...pretoze ona za to nemohla..Neviem ci vinim s toho toho cloveka..pretoze to je vo vacsine ludoch..ta sebeckost..
Psa som stratila..Toto mi ju nevrati...Ani nikoho to neobvinujem..len ukazujem co naozaj ludia dokazu ..Ked uz nechtiac ale zaroven chtiac...
Toto je Jassyka:)jedna mala zlata gulicka...