ZAMYSLIME SA!!

Eutanázia – vedomé skrátenie ťažkého smrteľného zápasu, ľahká a príjemná smrť nevyliečiteľne chorého. Toľko zo slovníka.

Je to krok, ku ktorému sa odhodláme, keď chceme ušetriť svojho milovaného zvieracieho člena rodiny zbytočného utrpenia, keď choroba už natoľko pokročila, že je to jediná forma pomoci. Nezabúdajme však, že v tých posledných okamihoch potrebuje naše zvieratko našu podporu, je to posledné, čo preň ešte dokážeme urobiť. Je to naša prítomnosť a istota našej lásky, ktorá mu uľahčí prvý krok na ceste do nenávratna.

O tejto téme sa málokedy zvykne otvorene hovoriť. Čo však neznamená, že nepočujete množstvo informácií z najrôznejších strán. A sú to informácie, ktoré človekom často otrasú.
Nie je výnimkou, že milosrdnú smrť volia pre svoje zviera majitelia z tých najbanálnejších dôvodov, najčastejšie preto, že sa im zunovalo. Druhá najčastejšia príčina je nečistotnosť. Možno by to chcelo preliečiť zápal močového mechúra, alebo nasadiť diétu, alebo jednoducho len kastrovať – nuž ale je pohodlnejšie zbaviť zviera života. Hovorila som nie raz s ľuďmi, ktorí odmietli sterilizovať svoju mačičku – neľudský zásah do organizmu. O drobcov sa postarajú, sú predsa milovníkmi zvierat, rozhodne ich nemienia topiť. Postarajú sa im o milosrdnú smrť, vezmú ich na utratenie na veterinu. Jedno je isté, ešte nikdy nevideli, o čom to vlastne je, eutanázia takého malého tvora, kde je jediné miesto, kam je možné vbodnúť ihlu... V takýchto prípadoch však zostáva faktom len smrť, milosrdnosť sa niekde cestou vytratila ...

Stáva sa však aj to, že zviera, válajúce sa vo vlastných výkaloch, slepé a zúfalo vydesené z bolesti i neschopnosti zorientovať sa vo svojom svete (bez ohľadu na fakt, že veterinár nenachádza možnosť riešenia stavu) opatrovateľ tvrdošijne drží pri živote a vníma to stále ako ochranu. Nevytratila sa náhodou milosrdnosť niekde cestou aj v takomto prípade? Možno by sa na situáciu pozeral trochu z iného uhla pohľadu, keby mu tých zvierat, ktoré potrebujú pomoc neustále pribúdalo, ťažko povedať.

 
Aký je pohľad človeka, ktorý celú situáciu sleduje z bezpečnej vzdialenosti

Nezúčastnení pozorovatelia môžu zaujať rôzne stanoviská. Jedna z možností je, že považujú boj o život, kde prehra je čím ďalej, tým jasnejšou alternatívou, za nezmyselný. Odsúdia postoj opatrovateľa zvieraťa ako sentimentálny a zároveň poukazujú na mrhanie finančnými prostriedkami. Tých je, samozrejme, vždy málo, je nezvratným faktom nutnosť posúdiť situáciu aj z tohto hľadiska: Koľko iných zvierat nedostalo šancu, lebo sa finančné prostriedky minuli na to jedno, konkrétne?
Ďalšia možnosť posudzovania takejto situácie je presne opačná – opatrnosť a snaha nájsť aj formou konzultačných vyšetrení to najracionálnejšie riešenie je vnímaná ako neskutočná necitlivosť až krutosť voči trpiacemu tvorovi. Sú to ľudia, ktorí trvajú na udržaní zvieratka pri živote bez ohľadu na to, či ten život ešte stojí za to žiť...

Oba tieto pohľady sú pohľady zvonku, súdy bývajú absolútne jednoznačné, a väčšinou čím menej vie o konkrétnej situácii vonkajší pozorovateľ, tým nekompromisnejšie reaguje.

Milosrdná smrť. Konečné rozhodnutie. Nech už človek zvolí ktorúkoľvek alternatívu riešenia – dopredu nemá žiadnu istotu, že si vybral práve tú najlepšiu. Rozhodovať je vždy ťažké, svojím rozhodnutím preberáte aj zodpovednosť. Ale rozhodovať o živote a smrti, to je bremeno najťažšie.