ZAMYSLIME SA!!

Moja nálada klesá, zrazu ma otravujú dcérkine neustále otázky "Mamí, a prečó?", musím myslieť na toho malého zúfalčeka a modlím sa, aby pani ešte zavolala. Našťastie zavolá. S veterinárom sa dohodla na 15:00, mačiatko k nemu dopraví. Tretia hodina popoludní je pre mňa ten najnevhodnejší čas, pretože mi decká spia. Ale nechcem to komplikovať, som rada, že má ochotu sa aspoň takto o mačiatko postarať. Volám rýchlo svokre, tá mi podá pomocnú ruku a o pol tretej vyrážam na veterinu.

V krabičke leží upatlané, nevládne stvorenie, ktorého modrosivý kožúšok je pokrytý výkalmi a mušími vajíčkami. Veterinár skonštatuje narazenú panvu a koleno, dehydratáciu. Modrosivý batôžtek dostane fyziologický roztok, injekciu proti bolesti, vitamíny... A odporúča čím skôr odstrániť mušie vajíčka, pretože ak sa larvy vyliahnu, zožerú ho zaživa.

Odnášam si nešťastníka domov. Hodinu sa "hrám" s jeho kožúškom v kúpeľni, objavujem stále nové a nové strapce vajíčok. Vodou dolu nejdú, držia ako prilepené, k slovu prídu nožničky. Kocúrik sa ani nebráni, len občas pípne, keď sa dotknem pravej zadnej nôžky.
Keď je ako-tak očistený, nalejem doňho dve striekačky vody a uložím ho do krabice, ktorú volám nemocnica. Vojde sa do nej akurát starý sveter ako brlôžtek, miska so stelivom, s vodou a s jedlom. O to však drobec záujem nejaví.

Deti sú z nového kocúrika nadšené, dcéra ho hneď začne volať Piškvorko a vyhlasuje, že presne takéto mačiatko vždy chcela. Dokonca mu aj vymyslí príbeh, ako prišiel k svojmu zraneniu. Spolu ho napájame striekačkou, do papuľky mu natierame energetickú a vitamínovú Calopet pastu a spolu sa tešíme, ako Piškvorka budeme liečiť a on sa potom s nami bude hrať.
Cez noc sa Piškvorko nedotkol ani vody ani jedla, v každom prípade nás čakal čulejší ako bol večer. Uvarím mu kurča a snažím sa doňho dostať aspoň trochu tuhej stravy. Hojne to zapíja vývarom z kurčaťa, samozrejme len zo striekačky, sám sa od toho odvracia. Vývar mu ale chutí, nijako sa mu nebráni. Počas dňa sa dokonca dokázal nejako dostať do misky so stelivom a snažil sa ju použiť. Síce trafil vedľa, nôžky ho neudržali v stoji, ale chválime ho, aký je statočný.

Streda je ešte pozitívnejšia. Piškvorko síce ešte sám nežerie, ale stále to pripisujem bolesti a šoku z prežitého. Pre istotu však ideme k veterinárovi, kde Piškvorko predvedie, ako sa za tie dva dni zlepšil. Prejde pár krokov po stole, zúrivo sa bráni injekcii s fyziologickým roztokom a celkovo na pána doktora urobí ten najlepší dojem. Bohužiaľ, ešte stále je však mierne dehydratovaný.

Večer už neprespí celý, ako dni predtým, naopak, sleduje nás, čo robíme, sleduje naše mačky. A keď spí, spí v pohodlnej polohe - skrútený do klbka, presne ako spokojné mačky. Som taká optimistická, že posielam jeho fotku a kratučký príbeh na naše stránky do Noviniek.
Dnes (vo štvrtok) ráno sa takmer roztancujem od radosti - Piškvor sám zlízal šťavičku z konzervy. Je to však ešte stále málo, takže zavodňujeme striekačkou, snažím sa mu nanútiť aspoň trochu tuhých kúskov. Celkom poslušne ich papá, ani sa nebráni. Fakt verím tomu, že sme z toho vonku. Po obede, keď uložím decká, zasadnem k "nemocnici" a ponúknem mu opäť mačiatkovskú konzervičku. Opäť mám celkom úspech, Piškvorko pooblizuje sósik a zahryzne aj do tuhého. Dokonca je v takej dobrej nálade, že sa postaví, pýta sa von z krabice, spokojne mi pradie na rukách. A loví mi prsty. S ťažkým srdcom ho dávam späť do "nemocnice", ale mám kopec roboty. "Veď počkaj, keď sa zobudia decká..."

Dcéra sa nenechala dvakrát prehovárať. Opatrne vzala mačiatko do náručia, prechádza sa s ním po byte, hreší naše mačky, aby naňho nesyčali. Piškvorko však už tak nespolupracuje ako po obede. Je nejaký vláčny. A cez očká má do polovice pretiahnuté tretie viečko. Nechcem si však nič pripustiť, pripisujem to únave. Je tu sparno, aj naše mačky sa len tak povaľujú, nie je s nimi do reči. Lenže ani tá jeho spacia poloha nie je, čo bývala... Je tak zvláštne natiahnutý, hlavičku vyvrátenú. K večeru sa s deťmi chystáme za naším ockom na stavbu, keď tu sa začne z krabice ozývať tiahle mňaukanie. "Preboha, len to nie, to už poznám! To už som zažila párkrát a vždy to znamenalo jediné..."

Piškvorko je v kŕči, narieka, oči nepríčetné. "Čo mu je, prekŕmila som ho? Ublížila som mu vodou? Vývarom? Konzervou?" Po pár minútach to prejde, kocúrik si začne priasť, prešľapuje po svetri... ale to nie je spokojné pradenie, zjavne ho niečo veľmi bolí, dychčí. Po chvíli sa ukľudní a ja si ešte stále nechcem nič pripustiť, že to bolo možno od žalúdka (viete, aké hlúposti si človek vie povymýšľať, keď nechce vidieť hroznú skutočnosť). Už sme takmer vo dverách, odchádzame, keď sa celý výjav začne opakovať. A vtedy sa zrútim... je mi to úplne jasné a už si nemôžem nič navrávať. Začnem plakať a volám nášmu veterinárovi. Je osem hodín večer. Doktor je na dovolenke, ale dá mi číslo na svojho kolegu. Našťastie ma kolega už pozná a dohodneme sa, že sa o 10 minút stretneme v ambulancii. Cez slzy nevidím, balím deti, mačiatko... "Bože, ešte kľúče od auta! A okuliare, kde som ich dala?" Po ceste sa snažím neplakať, aby som vôbec na tú veterinu došla a neskončila v inom aute.

Doktorovi netreba veľa. Piškvorka popočúva a verdikt je jasný... Aby to nebolo také tiché a slzavé, snažím sa aspoň s doktorom komunikovať. Čo si asi myslí, že sa mu stalo. Vyzerá to tak, že ho niekto buď hodne silno kopol alebo niečím pretiahol po krížoch. A na tom slnku, pod zastávkou, mohol kľudne ležať aj celý víkend, aj dlhšie, súdiac podľa muších vajíčok a ich veľkosti. Stačil by ešte deň a boli by z nich larvy. A celý tento záver je pravdepodobne následkom dehydratácie, zlyhávajú mu obličky. O chvíľu si odnášame mŕtve telíčko, nesiem ho manželovi na stavbu, nech ho pochová. Plačem ešte viac ako predtým. Ani nie tak preto, že je mŕtvy. Oveľa viac ma bolí, že sa stala taká strašná krivda na takom malom nevinnom stvorení. Keby bol prežil, povedala by som si "OK, nejaký "dobrák" (iný výraz si doplňte sami, nechcem byť neslušná) by si zaslúžil ruky dolámať. Chudák kocúrik, čím musel prejsť, ale teraz je to už super, má sa fajn, jeho ľudia ho milujú, je spokojný. Koniec dobrý, všetko dobré." Keď to však dopadne takto, nedokážem sa cez to preniesť... a pevne dúfam, že ten daný (ne)tvor si to v živote odskáče. A že tí, ktorí si ho celý víkend "nevšimli" na zastávke, to tiež nebudú mať ľahké.